russia_news

Bratislava, 6. január – Najväčší exportér plynu na svete, ruská spoločnosť Gazprom, je neefektívny štátny monopol s chaotickou štruktúrou, ktorého hlavné ciele sú politické a nie ekonomické. Navyše nie je vylúčene, že sa plynový gigant podieľa na korupčných mechanizmoch v krajine. Takéto hodnotenie si najväčší ruský štátny podnik vyslúžil vo vyjadreniach amerických diplomatov, ktoré sa dostali do dokumentov zverejňovaných na internetovom portáli WikiLeaks.

Američania sa vo svojich hodnotiacich správach pre ministerstvo zahraničných veci navyše sťažujú na to, že dohodnúť stretnutie s najvyššími predstaviteľmi spoločnosti je praktický nemožné a ak sa to predsa len podarí, tí len veľmi neochotne rozprávajú o obchodných záležitostiach. Ako príklad sa uvádza jedno z rokovaní s viceprezidentom a šéfom exportu Gazpromu Alexandrom Medvedevym. Ten údajne počas rozhovoru o spoločnosti zdôrazňoval, že predstavitelia hokejových líg NHL a KHL (pozn. – Medvedev je tiež prezidentom KHL) ešte stále nemajú podpísanú spoločnú zmluvu a neustále sa vracal k téme plynovej krízy v januári 2009, z ktorej obviňoval predstaviteľov Ukrajiny.

Týždenník Der Spiegel, ktorý s organizáciou Juliana Assangea úzko spolupracuje, tiež privádza ako príklad ďalší rozhovor, ktorý sa mal uskutočniť s nemenovaným manažérom Gazpromu. Ten mal Američanom prezradiť, že primárnym cieľom podniku je zabezpečovať ruské obyvateľstvo lacným plynom a plniť štátnu sociálnu politiku. Znásobovanie zisku a podielu na trhu je vraj až druhoradým cieľom. Zároveň však dodal, že medzi základnými úlohami Gazpromu je aj zväčšovanie svojho podielu na energetických zdrojoch vo svete.

Kritiku si vyslúžili aj ambície šéfa spoločnosti Alexeja Millera. Ten v máji 2008 vyhlásil, že by podnik, ktorý v súčasnosti pokrýva 20 percent štátneho rozpočtu, mohol v budúcnosti dosiahnuť trhovú kapitalizáciu na úrovni 1 triliónu dolárov a stať sa „najdrahšou spoločnosťou na svete“. Na margo týchto vyjadrení diplomati poukázali, že už o rok neskôr, keď muselo Rusko bojovať s dôsledkami ekonomickej krízy, táto hodnota poklesla na úroveň 75 miliárd.