Bratislava, 8. septembra – Ukrajinský parlament sa od utorka zaoberá otázkou nového Zákona o jazykoch. Návrh predložený troma poslancami z vládnych strán (, po jednom z Partie regiónov, Komunistickej strany a Bloku Litvina), predpokladá, že vo funkcii štátneho jazyka zotrvá aj naďalej len ukrajinský jazyk. Ďalším, menšinovým jazykom, však pridelia značne širšie právomoci. Najviac sa zmena dotkne ruštiny, ktorú za rodný jazyk oficiálne považuje až 30 percent všetkých obyvateľov krajiny a ktorej by nové privilégia mali platiť na celom území Ukrajiny.
Napriek tomu, že ruský jazyk v právnej rovine nebude zrovnoprávnený s vlastným jazykom našich východných susedov, ako to ukrajinský prezident Viktor Janukovič naznačoval pred januárovými prezidentskými voľbami, praktický, ak novela zákona prejde, pre ruštinu sa znovu otvorí éter televízií, rozhlasových staníc, plátna kín a brány škôl. Návrh, ktorý by mal získať podporu celej koalície a menších politický frakcií s takmer 300 hlasmi v 450 miestnom parlamente, navyše upravuje aj úradne používanie jazyka. Tak nielen ruskohovoriaca menšina, ale aj predstavitelia menšín, ktorých jazyk dostane postavenie regionálneho (, to jesť maďarský, rumunský, bulharský, bieloruský a krymsko-tatarský jazyk), budú môcť s úradníkmi vo svojom jazyku komunikovať a dostávať odpovede. Jazykový zákon v predkladanej podobe sa navyše vzťahuje aj na súdne pojednávania.
Tieto kroky by mali znovu obnoviť platnosť Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov ako aj 10. odstavca Ústavy. Obe normy už v dnešnej podobe umožňujú slobodné využívanie ruštiny, no v priebehu posledných rokov boli praktický ignorované.
Napriek tomu, že tento zákon prešiel expertízou Rady Európy, už teraz je jasné, že u opozičných poslancov Našej Ukrajiny a Bloku Júlie Timošenkovej podporu nezíska. Predstavitelia politických menšín sa obávajú, že takýmto tempom a provýchodnou politickou orientáciou, hrozí krajine, že sa v budúcnosti „začlení do Ruskej federácie“. Obe strany navyše počas svojho vládnutia podporovali aktívnu „ukrajinizáciu“ krajiny. Okrem značného obmedzenia menšinových jazykov, vyvolala najväčšiu kritiku aj snaha nového podania dejín. Tak predchodca Janukoviča na prezidentskom poste, Viktor Juščenko, prisúdil titul ukrajinského národného hrdinu Stepanu Bandere, považovanému za vojnového zločinca. Okrem Ruska, tento krok vtedy odsúdila časť občianskej a politickej verejnosti Slovenska a najvyšší politickí predstavitelia Poľska.
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov bola podpísaná v roku 1992 s cieľom chrániť a rozvíjať jazyky menšín. Slovensko ju ratifikovalo v roku 2001 s platnosťou od 1.1.2002 a záväzkami vyplývajúcimi pre bulharský, chorvátsky, český, nemecký, maďarský, poľský, rumunský, ukrajinský a rusínsky jazyk, v obciach, kde minimálne 20 percent obyvateľov využíva danú reč.
Celá debata | RSS tejto debaty