РИА Новости
Bratislava, 3. novembra – Vo veku 73-rokov dnes v noci v Moskve zomrel bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin, ktorý zotrval vo vrcholovej politike viac ako 20 rokov, pričom bol súčasťou vlády oboch režimov – komunistického aj demokratického. Príčinou smrti bol zlý zdravotný stav, na ktorom sa podpísala aj smrť manželky v marci tohto roku. Rusko si politika zapamätá nielen ako pravú ruku Borisa Jeľcina a tvorcu nepopulárnych reforiem, ale aj muža, ktorý svojimi výrokmi v priebehu desaťročí vyvolával úsmevy novinárov.
РИА Новости
-Večne u nás v Rusku stojí čosi iné, ako by malo.
-Chceli sme aby bolo lepšie a vyšlo ako vždycky! (o rozpočte v roku 1995)
-Vláda, to nie je orgán, ktorý môžete spraviť len jazykom!
-Veľa rozprávať nebudem, lebo zase niečo poviem.
-V Bruseli hluchý a slepý si sadli a podpísali papier. (Bývalý ruský veľvyslanec na Ukrajine o podpise deklarácie medzi EÚ a Kyjevom, o potrebe modernizovať plynový systém Ukrajiny)
-V charizme sa treba narodiť.
-My s vami budeme žiť tak, že nám naše deti a vnuci budú závidieť!
-Vystrašili ženu črievičkami s vysokým opätkom. (Na margo hrozby vyhlásiť Černomyrdina personou non grata)
-Čím sme sa previnili pred Bohom, Alahom a ďalšími?!
-Vás tam tamto.
-Princípy, ktoré boli principiálne, boli neprincipiálne.
-Zvláštne je to, no jednoducho zvláštne. Ja nemôžem toto ešte raz, ja neviem a nechcem to. To neznamená, že nemôžeme nikoho. No, asi, niekoho, možno aj treba, niekoho v vpustiť, niekoho vypustiť.
-Tu je Michail Michajlovič – nový minister financií. Prosím ľúbiť a dokonca veľmi ľúbiť. Michail Michajlovič je pripravený na lásku.
-Je to všetko príliš priamočiare a kolmé, až mi je to nepríjemné.
-Všetci hovoria, že sú nespokojní s výsledkami privatizácie. Aj ja som nespokojný, ale nehovorím to.
-Akýmkoľvek jazykom dokážem hovoriť s každým, ale snažím sa tento nástroj nepoužívať.
-No, nedajbože nám ešte niekoho. Stačilo. Od nich všetkých sa chce vracať. Našim ľuďom tak chápem. Aj vás tiež, asi. Veď vám to vidím na očiach – vám sa chce vracať.
-Pamätáme sa, keď maslo škodilo. Stačilo povedať a maslo zmizlo. Potom nám na vajcia pritlačili tak, že z nich tiež nič neostalo.
-Treba predsa myslieť, že rozumieť.
-Teraz sa historici pokúšajú všetko podať tak, že v päťsto-nejakom roku niečo tam bolo. Ale nebolo nič! Všetko sú to výmysly.