Bratislava, 26. októbra – Internetový portál WikiLeaks, ktorý sa preslávil publikáciou tajných dokumentov o vojne v Afganistane a Iraku, kompromitujúcich americkú vládu, plánuje preorientovať svoju činnosť do iných regiónov sveta. Podľa jedného z predstaviteľovej webovej stránky, ktorého cituje denník Kommersant, sa týmito regiónmi má stať Rusko a Čína. „Ruskí čitatelia sa dozvedia veľa nového o svojej krajine,“ prisľúbil Kristinn Hrafnsson v rozhovore pre noviny.
Podľa jeho slov k zmene geografickej orientácie WikiLeaks dôjde už v najbližšom období, po tom, ako stránka sprístupní verejnosti ďalších 15 tisíc dokumentov o vojne v Afganistane. Následne plánuje skupina okolo Juliana Assangea začať so zbieraním a následným odtajovaním tajných kompromitujúcich materiálov o Rusku a jeho južnom susedovi.
Hrafnsson tiež podčiarkol, že Čína už na túto výzvu „reagovala“, pričom však toto tvrdenie ďalej nerozvinul. Kommersant, toto vyjadrenie spája s pondelkovým (25. októbra) vyhlásením čínskych disidentov o plánoch na spustenie internetovej stránky, ktorá bude informovať o porušovaní ľudských práv vládou krajiny.
V súčasnosti časť WikiLeaks venovaná Rusku neobsahuje akékoľvek dokumenty, ktoré by vážnym spôsobom kompromitovali súčasnú alebo predchádzajúcu vládu. Rozhodnutie zmeniť zameranie z vojnových zón na umiernenejšie časti sveta môže súvisieť so snahou vrátiť sa k pôvodným cieľom stránky, ktoré Assange pri zakladaní charakterizoval pre potenciálnych investorov ako boj s „despotickými režimami Ruska, Číny a Centrálnej Ázie“.
Predstaviteľ portálu, ktorý sa stal držiteľom rekordu v množstve uverejnených tajných dokumentov, keď 22. októbra sprístupnil takmer 400 tisíc dokumentov o vojne v Iraku, sa v rozhovore vyjadril aj k tomuto poslednému úspechu organizácie. Podľa jeho slov, sa správy o početných porušeniach práv zo strany americkej armády mali objaviť ešte v auguste, no hlava WikiLeaks sa rozhodol odložiť tento termín. „Zločiny proti civilnému obyvateľstvu vtedy ostali bez zasluhujúcej pozornosti – všetkých viac zaujali škandály okolo osoby samotného Assangea,“ vysvetlil odklad Hrafnsson s tým, že aby sa opakovaniu scenára predišlo, boli k preštudovaniu materiálov pripustení aj novinári z ďalších médií, popri trojici, ktorá v tom čase už mala materiál pripravený na publikáciu. Odklad pre odstránenie potenciálne nebezpečných informácií, predovšetkým mien ľudí, ktorí spolupracovali s americkou rozviedkou, nasledoval až po tom, keď sa s týmito dokumentmi oznámil aj nový okruh novinárov.
Správa, ktorá bola nakoniec uverejnená až v októbri, vyvolala búrlivú vlnu protestov, predovšetkým zo strany americkej vlády. Vicepremiér Veľkej Británie Nick Clegg označil informácie v uverejnených dokumentoch za „šokujúce“, no ministerstvo obrany tejto krajiny doteraz pravdivosť faktov nespochybnilo. V súvislosti s tým, organizácia Public Interest Lawyer, na základe zistení z tajných dokumentov WikiLeaks, už pripravuje súdnu žalobu proti britskej vláde za porušovanie vojenského práva.