Bratislava, 15. september – Prezidenti Azerbajdžanu, Rumunska a Gruzínska sa v utorok, na summite v Baku, dohodli na spoločnom projekte prepravy plynu AGRI (Azerbaijan-Georgia-Romania Interconnector), ktorý bude transportovať plyn z azerbajdžanských ložísk cez Čierne more, mimo územia Ruska. Do projektu by sa malo zapojiť aj Maďarsko, ktoré však nebude mať svoj podiel v konzorciu troch krajín bývalého ZSSR.
„Je to značný prínos pre energetickú bezpečnosť Európy a posilnenie konkurencie na energetickom trhu,“ uviedol v tlačovej správe Peter Szijjarto, hovorca maďarského premiéra Viktora Orbána. Južný sused Slovenska spotrebuje ročne 14 miliárd kubických metrov plynu, z toho až 80 percent pochádza z Ruska.
Nová dopravná trasa by mala mať ročnú kapacitu do 8 miliárd kubických metrov plynu, ktorý bude pochádzať z ložiská Šach-Deniz. Plyn sa následne bude transportovať plynovodom Baku-Tbilisi a na morskom pobreží by sa mal skvapalniť, pre následnú dopravu do prístavov Rumunska. Predpokladaná cena celého projektu sa pohybuje od 1,2 do 4,5 miliárd eur, v závislosti od množstva prepravovaného plynu. Analytici sa však domnievajú, že napriek vysokým výdavkom, projekt môže byť ziskový a takto prepravený plyn by spotrebitelia na európskom trhu kupovali za cenu 100-160 dolárov za 1000 kubíkov plynu.
Samotná realizácia schválenej schémy však ostáva otázna. Hlavy štátov sa zatiaľ nedohodli, kde chcu nájsť investorov potrebných na spustenie projektu. Prezident Azerbajdžanu Iľcham Alijev, sa však domnieva, že by sa táto otázka mala vyriešiť už v priebehu nasledujúcich 20 mesiacov.
Ani potom však nie je celkom jasné, kde bude Azerbajdžan hľadať kapacity plynu, potrebné na uskutočnenie ambiciózneho plánu. V súčasnosti si totižto praktický všetok plyn z dotknutého ložiská už vopred kúpili Turecko, Gruzínsko, Irán a Gazprom, ktorý začiatkom septembra podpísal zmluvu na odber z Šach-Denizu 4-násobne väčšieho množstva plynu (2 miliardy kubíkov ročne), ako sa pôvodne predpokladalo, s možnosťou zvýšiť odber, v prípade súhlasu oficiálnych predstaviteľov Baku. Navyše samotný Azerbajdžan ročne z vyťaženého plynu spotrebuje viac ako 10 miliárd kubických metrov.
Napriek tomu, že účastníci projektu tvrdia, že cieľom je zamedziť vplyv Ruského plynového giganta na európskom trhu, vysokopostavený zdroj na ministerstve zahraničných veci Ruska tvrdí, že Kremeľ takýto vývoj absolútne neznepokojuje. „Azerbajdžan nemá k dispozícii voľný plyn, všetok objem, ktorý sa uvoľňuje vykupuje Gazprom,“ upozornil. Navyše takýto projekt čiastočne môže Rusku vyhovovať, keďže jeho realizácia zasahuje aj zdroje, s ktorými počíta plynovod Nabucco, najväčší konkurent ruského systému South Stream. Práve to by mohol byť údajne dôvod, prečo sa summitu nezúčastnili pozvaní predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger.
Ruský denník Kommersant však upozorňuje, že takýto projekt by predsa len mohol poriadne oslabiť pozície Gazpromu vo východnej Európe. Rumunsko, ktoré spotrebuje ročne 17,5 miliárd kubíkov plynu, si až 14 pokrýva z vlastných zdrojov a iba časť z nedostačujúceho množstva zakupuje od Ruska. Zvyšné zdroje by krajina mohla uskladňovať v plynovom termináli, na ktorý by mohla prispieť Európska Únia.
Ešte väčšie riziko pre ruský plynový monopol predstavuje prípadný vstup Maďarska do koncernu. Vláda Viktora Orbána v súčasnosti unifikuje systém plynovodov so susedným Srbskom a Chorvátskom. V takom prípade, ak by plyn začal prúdiť aj do Maďarská, tieto krajiny by nemuseli kupovať plyn zo South Streamu, výstavba ktorého by sa mala skončiť až v roku 2015.