Bratislava, 19. august – Rusko si dnes pripomína 19. výročie od založenia Štátnej komisie pre mimoriadne situácie v ZSSR, viac známu pod skratkou GKČP, ktorá sa pokúsila o štátny prevrat v roku 1991 a spustila lavínu udalosti známu ako „augustový puč“. Jej neúspech však len urýchlil proces rozpadu komunistickej krajiny.
Samovyhlasená štátna inštitúcia pozostávala z konzervatívne zmýšľajúcich členov vládnej komunistickej strany a svoje správanie vysvetľovala potrebou „prekonať hlbokú celospoločenskú krízu, chaos a anarchiu, ktoré predstavovali hrozbu pre život a bezpečie občanov ZSSR, suverenitu a teritoriálnu jednotnosť, slobodu a nezávislosť vlasti“. Súčasťou plánov povstalcov bolo násilne zvrhnutie vtedajšieho prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, ktorý bol hlavným ideológom „perestrojky“ a zabránenie podpisu „Dohody o zväze suverénnych štátov“, ktorý bol naplánovaný na 20. augusta a počítal s reformáciou ZSSR na federáciu pozostávajúcu z 9 bývalých krajín ZSSR (bez Litvy, Lotyšska, Estónska, Gruzínska, Arménska a Moldavska).
Novovytvorená komisia stihla vyhlásiť 6-mesačný mimoriadny stav, vpustila do ulíc Moskvy viac ako 4-tisíc vojakov a niekoľko stoviek obrnenej vojenskej techniky, vrátane viac ako 350 tankov, zaviedla prísnu cenzúru médií, pričom niektoré z nich zakázala, a zrušila časť ústavných práv a slobôd občanov. Zároveň využila neprítomnosť Gorbačova, ktorý v tom čase trávil dovolenku na Kryme a ohlásila jeho dočasné odvolanie z pozície pre údajné zdravotné problémy.
Na odpor povstalcom sa postavil vtedajší prezident Ruskej Federácie Boris Jelcin, ktorého podporovala časť z veliteľov vojenských zložiek. Centrom odporu bol vyhlásený „Biely dom“ (budova ruskej vlády), kde sa zišlo niekoľko desiatok tisíc Moskovčanov, ktorí vystupovali proti prevratu a za proces demokratizácie krajiny. Okrem predstaviteľov kultúry a veteránov armády sa na obranu postavili aj bývalý šéf Jukosu Michail Chodorkovský a medzinárodný terorista Šamiľ Basajev zlikvidovaný v roku 2006.
Konflikt vyvrcholil krátko pred polnocou 20. augusta, keď sa pohli tankové jednotky prívržencov GKČP v blízkosti Bieleho domu. Zatiaľ čo podľa oficiálnej správy išlo iba o presun jednotiek, niektorí účastníci tvrdia, že išlo o plánovaný útok s cieľom obsadiť centrálu povstalcov. Na obranu bolo na ceste postavených niekoľko desiatok trolejbusov, ktoré mali slúžiť ako barikády, no niekoľkým obrneným transportérom sa aj tak podarilo prejsť až k budove. Žiadne vážnejšie pokusy o obsadenie budovy však vojaci nepodnikli aj kvôli potýčkam s civilistami, v rámci ktorých zahynuli traja ľudia a niekoľko vojakov na strane povstalcov bolo zranených. Otvorený konflikt trval približne 20 minút, na čo sa podarilo presvedčiť vojenské zložky aby ustúpili.
Tú istú noc prijalo kolégium ministerstva obrany ZSSR rozhodnutie o stiahnutí vojsk z Moskvy a hneď niekoľko štátnych orgánov odsúdilo kroky Komisie. Napriek tomu, že všetci jej členovia s výnimkou jedného, ktorý spáchal samovraždu, boli zatknutí, v roku 1994 dostali amnestiu alebo boli uznaní nevinnými.
V dôsledku augustových udalostí bol podpis „Dohody o zväze suverénnych štátov“ zrušený a v tom istom roku vyhlásilo 10 republík ZSSR, vrátane Ruska, o svojej nezávislosti, čo praktický nenechalo Gorbačovovi žiadne právomoci a 25. decembra 1991 bol nútený sa vzdať svojej funkcie, čím sa stal prvým a zároveň posledným prezidentom ZSSR.