Bratislava, 15. október – Rusko už v najbližšom období pošle do Venezuely 35 tankov, oznámil dnes premiér Vladimír Putin po stretnutí s prezidentom Hugom Chávezom. Napriek tomu, že predseda vlády presnejšie model nešpecifikoval, podľa informácií tlačovej agentúry ITAR-TASS by malo ísť o Т-72М1М.
Chávez tak s najväčšou pravdepodobnosťou začal plniť slova Vladimíra Putina, ktorý ešte v apríli 2010, počas návštevy Caracasu, vyhlásil, že Venezuela môže už v najbližšom období objednať ruskú vojenskú techniku v cene viac ako 5 miliárd dolárov, pričom podčiarkol, že časť z tejto sumy bude Venezuela pravdepodobne platiť z 2,2 miliardovej pôžičky, ktorú jej Rusko poskytlo v septembri 2009.
Od roku 2005 už Rusko exportovalo do krajiny latinskej Ameriky 38 bojových vrtuľníkov v celkovej hodnote 500 miliónov dolárov a stíhačky a samopaly Kalašnikov za 4 miliardy dolárov.
Chávez sa stretol s ruským premiérom v rámci svojej dvojdňovej návštevy Ruska, po tom ako strávil niekoľko hodín s ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom. Počas bilaterálnych rokovaní obe krajiny uzavreli hneď niekoľko významných dohôd.
Rusko sa zaviazalo, že vo Venezuele postaví prvú jadrovú elektráreň, ktorá by podľa neoficiálnych informácií mohla byť hotová už v priebehu 10 rokov. Medvedev pritom priznal, že podpísaná dohoda môže vyvolať u „niekoho“ obavy, ale zároveň zdôraznil, že v sebe nenesie žiadne riziká a jej cieľom je umožniť „Bolivarskej republike Venezuele, mať výber energetických možností, energetickú nezávislosť a vnútorné mechanizmy na samostatný rozvoj“.
Najväčšia ruská ropná spoločnosť Rosnefť sa dohodla na odkúpení od venezuelskej PdVSA jej 50-percentný podiel v nemeckej Ruhr Oel, ktorá vlastní 24-100 percent v štyroch ropných rafinériách Nemecka, ktoré pokrývajú pätinu všetkej ropy spracovanej v krajine. Po definitívnom uzavretí obchodu, ktorého cena sa odhaduje na 1,6 miliardy dolárov, sa obrat Rosnefti zvýši na 11,6 milióna tón ročne. Jedinou prekážkou v spoločnej dohode tak ostáva britská spoločnosť BP, ktorá má primárne právo na odkúpenie venezuelského podielu v Ruhr Oel. Podľa denníku Kommersant je BP ochotná ustúpiť ruskej spoločnosti tento obchod v prípade, že dostane od Rosnefti právo podieľať sa na práci na ložiskách v Arktickej oblasti. Napriek tomu, že v roku 2008 sa spoločnostiam podarilo predbežne dohodnúť, situácia sa zmenila po tom, ako Rosnefť získala od štátu v tejto oblasti 5 nových úsekov s ložiskami ropy.
Lídri oboch krajín vyzdvihli úspechy spoločnosti PetroMiranda (Rusko vlastní 40-percentný a Venezuela 60-percentný podiel) na ropných ložiskách projektov Chunin-3 a Chunin-6, kde plánujú denne ťažiť do 450 tisíc barelov ropy denne. Kým Chunin-6, z ktorého Chávez prisľúbil Medvedevovi prvý barel darovať osobne, by mohol začať ťažiť už v tomto roku, druhý projekt sa podarí zrealizovať pravdepodobne najskôr až v roku 2017.
Gazprom naopak priznal, že práca na úsekoch Urumako 1 a 2 nešla celkom podľa plánu. Prvý pokus ruského plynového giganta dostať sa k ložiskám, ktoré majú skrývať 70-90 miliárd kubických metrov plynu, skončil neúspechom, keď spoločnosť viackrát zničila drahú techniku pri pokuse preraziť do hĺbky viac ako 6 kilometrov. V súvislosti s tým sa spoločnosť rozhodla zastaviť ďalšie práce a dohodla sa s venezuelskou stranou na výmene úseku.
Celá debata | RSS tejto debaty